Ako “pomáhame” k úniku informácií

Jedna stará múdrosť hovorí, že niekedy si staré babičky obliekali široké sukne aby pod nimi skryli rodinné tajomstvá….Čím viac sukní  mali oblečených, tým viac informácií sa pod ne skrylo. Odkedy vraj ženy začali nosiť nohavice a vypustili zo svojho šatníka sukne, vypustili tým na svet vraj neskutočné množstvo informácií o rodine a súkromí….Je to len také malé prirovnanie k tomu, čo sa dnes deje na webe….

Z histórie vieme, že služba WorldWideWeb (WWW) vznikla vo švajčiarskom výskumnom stredisku CERN v 90. rokoch ako nový spôsob výmeny informácii, neskôr sa pridal i prvý webový prehliadač –  WorldWibeWeb ( ktorý bol potom kvôli rovnakému názvu premenovaný na Nexus). Obrovské spoločnosti ako Google, Amazon a Facebook sú tu len vďaka tomu.

Sme ich fanúšikmi, sme súčasťami mnohých skupín, hier a sociálnych sietí, ale nezabúdajme, že sme tým aj súčasťou celosvetovej sieti. Naše fotky, statusy, komentáre, odkazy, videá, selfie, zdieľanie a lajkovanie o nás prezradia viac ako by sme chceli. Nastavenia ochrany a podmienky sa menia tak často, že mnohokrát si to ani nestihneme všimnúť a tým vlastne ideme nechtiac verejne na svet s našou kožou, rodinou a súkromím. Z boku sa nám na stránku „natískajú“ a lákajú reklamy a odkazy, na ktoré stačí iba kliknúť a tým dávame vedieť o sebe a o spoločnosti v ktorej žijeme. Zvážme, či všetko, čo prežívame je potrebné „ zdieľať ”verejne…

Už v roku 2001 keď prerazil letný hit mladej talianskej skupiny Gazosa samotným názvom výstižne naznačil prítomnosť internetu a magického „www“ všade navôkol vrátane osobného života, kedy si už ani obyčajné vyznanie nedokážeme povedať bez použitia internetu.
A tak predtým ako sa rozhodnete niečo zverejniť, aby ste sa vyhli mnohým nepríjemnostiam a prekvapeniam – riaďte sa jednoduchým pravidlom podobným tomu, ktoré Vám aj policajt pripomína pri zatýkaní: „ Všetko, čo poviete, môže a bude pred súdom použité proti Vám“,  pre web zas platí: „ Všetko, čo zverejníte, môže a bude môcť byť zneužité proti Vám.“