Keď mu ani vlastná mama nerozumie

Všetky mamy si pri svojich deťoch užili alebo užívajú rôzne chvíle. Raz radostné, inokedy menej. Všetci rodičia chcú, aby ich deťúrence boli zdravé a v pohode a čo najviac sa na tento svet usmievali. Ale tak, ako aj u dospelákov, nie vždy majú deti dôvod smiať sa a to nás rodičov trápi.

O to horšie je, keď je dieťa vo veku, že ešte nevie hovoriť a vyjadriť, čo ho trápi alebo čo by chcelo. V období medzi druhým až štvrtým rokom života dieťaťa, prechádzajú naše ratolesti dôležitými psychickými zmenami, ktoré sa často prejavujú detským správaním, ktoré rodičom nebýva veľmi po vôli. Toto obdobie niekedy nazývame aj obdobím vzdoru, podľa toho, že deti často prejavujú svoje city hnevom, plačom a ďalšími výlevmi svojich emócií.
 
Kričím, hnevám sa, nerozumiete mi!
Nejedna mamina si už prežila situáciu, keď sa s vrešťajúcim dieťaťom ponáhľala domov aby sa vyhla všetkým zvedavým pohľadom, plným nepochopenia a výčitky: „Čo to s tým malým robíte, keď tak úbožiatko plače?“ A pritom šlo len o to, že ste drobca vzali domov z ihriska, pretože je čas na jedlo či spánok alebo ste mu chceli vysvetliť, že piesok sa nehádže na ostatné deti. Áno, dôvodov býva veľa a mamy sa pre tieto drobné nezhody často cítia ako zbité a neschopné.
 
Čo robiť?
Keď si dnes viacerí  z nás spomenú na svoje detstvo a prístup svojich rodičov k výchove, platilo väčšinou pravidlo, že čo povedia mama alebo otec jednoducho platí. Niekedy to fungovalo, inokedy nie. Niekedy ale z tých radikálnych výchovných metód, pri ktorých dieťa nemohlo vyjadriť svoj názor vyrástli ľudia, ktorým to zostalo aj v dospelosti. Nemajú žiadnu sebaúctu, vlastnú hrdosť a nechajú sebou manipulovať ostatnými.

Treba nájsť vo výchove zlatú strednú cestu, ktorou svoje deti povedieme tak, aby mali rešpekt pred dospelými, ale rovnako im umožniť i vyjadriť sa. Už pri malých deťoch by bolo fajn vžiť sa do ich kože a pozrieť sa na to, ako by ste sa cítili vy, keď by vás niekto nasilu vytrhol z činnosti, ktorá vás baví. Preto často na ihriskách vidíme o zem sa hádžuce deti, ktoré mamy nasilu vlečú domov. A pritom by možno stačilo dieťa upozorniť na to, že o krátky čas sa pôjde domov. Nech si dokončí to, čo má a potom odídete.  
 
Vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať
Pri všetkom, čo s deťmi robíte alebo od nich chcete je potrebné s nimi komunikovať. Možno sa to berie ako otrepaná fráza, že komunikácia je dôležitá, ale je to tak.  A dvojnásobne to platí pri deťoch. Aj pri tých, ktoré nevedia rozprávať, pretože aj keď si to často neuvedomujeme, oni nám dobre rozumejú a vedia pochopiť, čo od nich chceme. Treba im to len vysvetliť spôsobom, ktorý im bude blízky a dať im čas na to, aby sa vedeli prispôsobiť. Niekedy pomôže, ak sa sami vcítime do ich kože a predstavíme si, ako by sme reagovali, alebo čo by nám pomohlo reagovať inak. Je to len o trpezlivosti a vzájomnom porozumení.